By Michal Hvorecký
Click here to read this excerpt in English
KeÄ sa Martin o tri hodiny zobudil, America už mala za sebou gýÄovo malebné hornorakúske dediny aj plavebné komory Aschach a Ottensheim. V Linzi sa na rieÄnom kilometri 2 135 práve zaÄal pristávacà manéver. Ospanlivý vyzrel z okna a uvidel lodnÃka, ako hodil ponad hlavu lano. Kapitán eÅ¡te raz skrútil elektronické kormidlo. LoÄ sa blÞila k mólu, jemne prirazila ku kovu a upevnili ju k pontónu. Vypli sa hlavné motory a už bežali len pomocné agregáty, ktoré udržovali v chode klimatizáciu, elektrinu a vodný okruh.
Beztvárna obloha farbou pripomÃnala papier pokrytý Äiernou vrstvou sadzÃ. Na hladine sa odrážali rôznofarebné svetlá z Galérie moderného umenia Lentos. Hranaté múzeum pôsobivo menilo farby. NeÄaleko sedeli na vode Äierne kaÄice s hlavami zapichnutými do pÅ•s.
Martin si pri raňajkách nesadol spolu s Monou, aby nepôsobili nápadne. V reÅ¡taurácii vládol ruch a kakofónia Å¡trngotajúceho riadu, strojov na espresso a rozhovorov. Raňajky sa skladali z podobných zložiek ako deň predtým, doplnených o špecialitu dňa. Z varnej konvice sa ozývalo ľahké hvÃzdanie a melodické vzdychanie. Deborah mu obÅ¡Ãrne rozprávala o svojich Å¡iestich vnuÄkách, ktoré žijú na Å¡iestich rôznych miestach. Prikyvoval, kedy sa len dalo a rýchlo raňajkoval vloÄky s mliekom.
„Nehovorte? Naozaj? Excelentné!“ trepal. „Viete to tak pekne podaÅ¥! MusÃte maÅ¥ skvelú rodinu. ÄŽakujem vám, že ste sa so mnou podelili o svoje skúsenosti.“
Dúfal, že sa ho pani na niÄ konkrétne nespýta, lebo nemal Å¡ajnu, o Äom celý Äas hovorila. Pred deviatou už stál vonku a zdravil pasažierov. V malom Linzi turisti nepotrebovali autobusy, presúvali sa peÅ¡o.
„Vitajte v Rakúsku, milà priatelia. Ako vidÃte, naÅ¡a cesta sa sľubne rozbieha. Mimochodom, toto je Austria, nie Australia! Nezabudnite ochutnaÅ¥ slávnu lineckú tortu, jedinú na svete, ktorej bola venovaná opereta. Dnes nás opäť Äaká dlhÅ¡ia chôdza, ale verte mi, nebudete ľutovaÅ¥. Zveziete sa aj elektriÄkou, Äiže vyskúšate mestskú hromadnú dopravu. Znova sa rozdelÃme do skupÃn. Ssprievodkyne sa už na vás teÅ¡ia.“
„Herzlich willkommen! Welcome to Linz!“ zvolali spoloÄne tri Rakúšanky obleÄené v krojoch, s Äipkovanými Äepcami na hlavách, v zelených sukniach a bielych blúzkach s odznakom turistického zväzu. V rukách držali farebné zástavky. K barokovému stĺpu svätej Trojice museli AmeriÄania prejsÅ¥ osemsto metrov peÅ¡o, preto sa celý Äas ozývali sÅ¥ažnosti. Mona už poznala po mene viac pasažierov ako on. UÄila sa rýchlo, zvládla odkukávanie menoviek a oÄarúvala starÄekov, keÄ ich oslovovala vlastnými menami.
„Hi, Arthur! Hello John. Good morning, sir!“ volala. „Želám vám pekný deň! No, pane, musÃm uznaÅ¥, že dnes ráno vyzeráte výborne.“
„Vaša kamarátka je úžasná, Martin. Mali by ste ju prijať!“ povedal John Stansky. „Je to vyslovený talent,“ pridal sa Jeffrey Rose. „A fantasticky tancuje!“
„EÅ¡te je priskoro hodnotiÅ¥, ale zdá sa, že je nadaná. No ja o tom nerozhodujem, len sa jej pokúsim ÃsÅ¥ prÃkladom a pomáhaÅ¥ jej. Musà sa eÅ¡te veľa uÄiÅ¥. Firma má odbornÃkov, výber robia skúsenà profesionáli,“ uhýbal Martin.
„Mona, ak by ste potrebovali odporúÄanie, dajte vedieÅ¥, napÃÅ¡em do Chicaga!“ zakonÄil Jeffrey.
„Ďakujem vám, ste oÄarujúci!“ zalichotila mu.
Martin neveril vlastným uÅ¡iam. Mona si mužov na palube omotávala okolo prsta. Skôr by ho teÅ¡ilo, keby turisti chválili jeho, i keÄ priznával, že zatiaľ veľmi nemali za Äo – takto sa eÅ¡te v práci nikdy dosiaľ neflákal. Bál sa, že ak Mona zostane na palube dlhÅ¡ie, tak mu cestujúcich doslova ukradne.
Skupina sa roztiahla a postupovala k mostu, kde zaboÄila doľava. Popri AmeriÄanoch sa tmolili ilegálne predavaÄky suvenÃrov, ktoré ponúkali mapy mesta aj predražené brožúry s panoramatickými fotkami. VäÄÅ¡inou sa im aj darilo Äo-to predaÅ¥. Oproti cez cestu stál literárny dom Adalberta Stiftera. Plagát s mesaÄným programom Martinovi pripomenul jeho predchádzajúcu kariéru. Koľko knÃh za ten Äas, Äo strávil na lodiach, mohol preložiÅ¥? Akých nových autorov predstaviÅ¥, ktoré prÃbehy sprostredkovaÅ¥? V uplynulých mesiacoch v kajute po nociach tajne prekladal. No priÅ¡la Mona a ku Calvinovej knihe sa vôbec nedostal.
V slúchadlách mu znel výklad sprievodkyne. Mal ju kontrolovaÅ¥, Äi na nieÄo dôležité nezabudla. Žena nadávala na modernú architektúru a súÄasné umenie. VäÄÅ¡ina AmeriÄanov to kvitovala. Martin zaÅ¥al zuby a nepovedal niÄ, nesmel. Rakúskych sprievodcov zrejme Å¡kolili v nenávisti. ÄŒi už Thomas Bernhard, Erwin Wurm alebo Franz West, vÅ¡etko zvozili pod Äiernu zem.
Linz kedysi Kelti pokrstili na Lentiu, Äo znamenalo ohyb rieky, ale aj lipu. Pozoroval stavby z románskej doby, gotiky, ale predovÅ¡etkým baroka. NajradÅ¡ej by sa Å¡iel pozrieÅ¥ na aktuálnu výstavu do centra Ars Electronica na opaÄnej strane Dunaja, nemal vÅ¡ak dostatok Äasu. Skupina pokraÄovala po Landstrasse a z pohľadov miestnych sa dalo vyÄÃtaÅ¥, že AmeriÄanov nevidia radi, no potrebovali ich peniaze. Po hodine prechádzky sa Martin postavil pred skupinu a spoloÄne so sprievodkyňami AmeriÄankám rozdal kópie receptu na lineckú tortu, ktorý si stiahol z webu. Takéto drobnosti mu zÃskavali potrebné body, hoci vedel, že väÄÅ¡ina z nich papier ihneÄ stratà alebo naň zabudne. Ani nevedel, Äi sa z tých mandlÃ, marmelády, Å¡korice, klinÄekov, muÅ¡kátového orecha, masla, vajÃÄka a soli skutoÄne dá upiecÅ¥ koláÄ.
„V lineckej torte nájdete vÅ¡etko, Äo baroková kuchyňa považovala za chutné a cenné. Len správny pomer surovÃn ich premenà na zdarný výsledok. Dámy, neváhajte si tento suvenÃr z Linzu zobraÅ¥ aj so sebou domov do Ameriky. NemusÃte sa báť dátumu spotreby. Znalci tvrdia, že ÄÃm dlhÅ¡ie si torta poležÃ, tým je chutnejÅ¡ia!“
Skupina si Å¡la pozrieÅ¥ výstavu dunajských fotografià v UrÅ¡ulÃnskom dvore, kde im premietli aj krátky dokumentárny film o histórii mesta. Martin ostal vonku. Vybavoval telefonáty na ÄalÅ¡Ã deň. PoÄas plavby sa vždy nachádzal o deň vpredu. Kým loÄ eÅ¡te stála v Regensburgu, on už dolaÄoval program v Passau, v Linzi zasa rieÅ¡il Viedeň a tak Äalej. KeÄ skonÄil, zahľadel sa ponad Most Nibelungov na päťsto metrov vysoký kopec Pöstlingberg. Na vyhliadku sa dalo vyviezÅ¥ najstrmÅ¡ou koľajovou dráhou v Európe. Kúpil skupinový lÃstok a pri pohľade na Dunaj si spomenul na Karla Maya, ktorý sa roku 1902 zdržiaval v Linzi. Spisovateľ býval v hoteli U Červeného raka, kde sa pohádal s fotografom Adolfom Nunwarzom. Portrétista vyhodil stojeden negatÃvov Karla Maya do Dunaja, tak ako Martin Monine peniaze.