Michal Hvorecký" />
  • ABOUT
  • PRINT
  • PRAISE
  • SUBSCRIBE
  • OPENINGS
  • SUBMISSIONS
  • CONTACT
The Missing Slate - For the discerning reader
  • HOME
  • Magazine
  • In This Issue
  • Literature
    • Billy Luck
      Billy Luck
    • To the Depths
      To the Depths
    • Dearly Departed
      Dearly Departed
    • Fiction
    • Poetry
  • Arts AND Culture
    • Tramontane
      Tramontane
    • Blade Runner 2049
      Blade Runner 2049
    • Loving Vincent
      Loving Vincent
    • The Critics
      • FILM
      • BOOKS
      • TELEVISION
    • SPOTLIGHT
    • SPECIAL FEATURES
  • ESSAYS
    • A SHEvolution is Coming in Saudi Arabia
      A SHEvolution is Coming in Saudi Arabia
    • Paxi: A New Business Empowering Women in Pakistan
      Paxi: A New Business Empowering Women in Pakistan
    • Nature and Self
      Nature and Self
    • ARTICLES
    • COMMENTARY
    • Narrative Nonfiction
  • CONTESTS
    • Pushcart Prize 2017 Nominations
      Pushcart Prize 2017 Nominations
    • Pushcart Prize 2016 Nominations
      Pushcart Prize 2016 Nominations
    • Pushcart Prize 2015 Nominations
      Pushcart Prize 2015 Nominations
    • PUSHCART 2013
    • PUSHCART 2014
Fiction, LiteratureNovember 21, 2015

Koniec detstva

 Garlands for the Deceased, by Rabeya Jalil. Image courtesy ArtChowk Gallery

Garlands for the Deceased, by Rabeya Jalil. Image courtesy ArtChowk Gallery

By Michal Hvorecký

Click here to read this excerpt in English

Martin prvýkrát pricestoval do Maďarska začiatkom augusta 1989. Letá jeho detstva boli prispaté ako stranícke prejavy, uzívané, pomalé ako Trabant na diaľnici a jednotvárne ako poobedňajšie vysielanie Československého rozhlasu. Dva prázdninové mesiace, od 1. júla do 31. augusta, prebiehali vždy takmer úplne rovnako. Celé týždne trčal doma, veľa čítal a tešil sa na každú chvíľu, ktorú strávi s Monou. Keď sa mu podarilo uprosiť rodičov, občas vyrazili z mesta na výlet do takých medzinárodne atraktívnych letovísk ako Kokava nad Rimavicou, Domažlice alebo Zemplínska Šírava, z číreho zúfalstva nazývaná aj „Slovenské more“. Slnečnú idylu narúšali vytrvalí sovietski piloti ohlušujúcich stíhačiek – svedomito strážili, aby sa do Československa nedostali húfy západniarov, ktorí túžili po plnohodnotnom živote na východe Európy. Po Martinovej nehode a následnom vyliečení sa otec dal obmäkčiť a prisľúbil prvú dovolenku v zahraničí. Veľká vec. Kúpele mali prospieť aj Martinovej boľavej nohe.

Cesta do Maďarska vtedy vyžadovala podobnú prípravu ako dnes transatlantický let priekupníkov s narkotikami
Lenže na jar 1989 rástol chaos z týždňa na týždeň a nadobúdal stále fantastickejšie obrysy. Režim uvrhol život na takú primitívnu úroveň, že dobre sa obliekol iba ten, kto pracoval v Textile. Krajina s lavínovite klesajúcou menou prežívala už asi iba vďaka vlastnej slabosti, pretože ľudia nemali síl. Žatvy sa odohrávali v televízii a žito na poliach ostávalo ležať nezožaté. Hoci sa východný blok rúcal, veľká časť Martinovho vyučovania spočívala vo vysvetľovaní, čo všetko vytvorili Sovieti, a čo pokazili, alebo okopírovali Američania. Zo stien kričali heslá a jasali zástavy, akoby to tak malo zostať navždy. Už aj mierne slobodné Maďarsko vtedy Martinovi pripadalo ako nedosiahnuteľné kapitalistické šťastie a neznáma Juhoslávia ako celkom iná, vysnená planéta.

Otec vyhlásil, že ak už cestovať, tak do mesta na Dunaji. On i Martin túžili spoznať Budapešť. Šli autom Škoda 105, ktorého názov navodzoval dojem, akoby už pred ním existovalo stoštyri iných modelov a tento zavŕšil dlhodobý úspešný vývoj. Nebolo to tak. S takým vozidlom ležali hory, jazerá a moria oveľa ďalej ako v skutočnosti a hodinová cesta sa predĺžila na štyri aj päť.

Cesta do Maďarska vtedy vyžadovala podobnú prípravu ako dnes transatlantický let priekupníkov s narkotikami. Do túb s krémami a do stanových tyčí rodičia zložito napchali zväzky západonemeckých mariek, vyšmelených v nehoráznom kurze. Špekulanti aj vtedy šialene bohatli –každý chcel švajčiarske franky, alebo americké doláre. Československé koruny sa rozplývali medzi prstami ako huspenina. Do zaváraninových pohárov mama nachystala jedlo na každý deň. Na dvojtýždňový pobyt v kempingovom tábore, ktorý by seriózny hygienik okamžite hermeticky uzavrel, padla väčšina rodičovských úspor.

Ešte nedorazili ani len na okraj Bratislavy a už sa prekliate vozidlo pokazilo. Praskol klinový remeň a otec ho nahradil maminou pančuchou. V tlačenici na hraniciach nastali napäté chvíle, ale auto nezradilo. Neprívetiví colníci sa rojili z búdok, dlho kontrolovali doklady, prehľadávali preplnené interiéry a šuškalo sa, že aj niektoré zadky. Ľudia sa triasli od strachu. Napokon ktosi mávol rukou a otec pridal plyn už na maďarskej strane. Martin sa prvý raz v živote dostal do zahraničia.

Cesta viedla aj popri Dunaji. Keď Martin konečne uvidel Budapešť, sa na aute prederavil výfuk. Vozidlo rapotalo uprostred noci ako samopal. Kade prešli, tam sa jedno po druhom rozsvecovali okná ľudí, ktorí si iste mysleli, že ich opäť obsadila sovietska armáda.

O hoteli nemohla byť ani reč. Rodičia vybrali kemping, ktorý sa nachádzal neďaleko Dunaja. Stanový tábor praskal vo švíkoch. Trávnaté priestranstvo husto posiali spacáky a autá. Royovci si takmer nemali kde rozložiť oranžové monštrum, ktoré vážilo asi tonu, no napriek tomu sa v ňom nedalo pohodlne pohybovať ani natiahnuť.

Ostatní turisti pricestovali na východonemeckých duroplastových vozidlách vyrobených v Zwickau, ktoré mali vzadu na kapote absurdný nápis „De Luxe“. Všade znela šušľavá saská nemčina. Vo vzduchu čosi viselo. Obrovské napätie cítili aj deti. Hroznú umyváreň, do ktorej by sa človek hanbil vpustiť dobytok, každé ráno preplnili nervózni Enderáci, ktorí vonkoncom nemysleli na dovolenku, ale neustále konšpirovali a čosi si tajomne šepkali. Martinovi to bolo vcelku ukradnuté, radoval sa z toho, že v bazénoch sa kúpala iba hŕstka hostí.

Slovo wellness ešte neexistovalo. Liečebné vody dvanásťročného Martina vonkoncom nezaujímali. Dúfal, že sa mu podarí zohnať krikľavozelené šnúrky do tenisiek, slnečné okuliare zvané zrkadlovky a falošnú bundu s tromi pásikmi. Jeho svet sa krútil okolo čokoládových palaciniek, plagátov Sandry a Michaela Jacksona, vtedy ešte černocha a mimoriadne živého, či komiksových zošitov v jazyku, ktorému ako naschvál nerozumel: Köszönöm szépen! Výrobky na trhoviskách vyzerali až nehanebne krikľavo. Tešil sa, ako o tom všetkom doma porozpráva Mone. Z hodiny na hodinu pribúdalo Nemcov, ktorí vyzerali stále chudobnejší a vydesenejší ako tí predchádzajúci.

Jedného rána sa Martin spotený zobudil v stane, horúcom ako slnečná pec. Ospanlivý rozopol vchodový zips, vystrčil von hlavu a pretrel si oči zaclonené karpinami. Najprv si myslel, že ešte sníva a skôr túžil po ďalšom sne s Nšo-Či, Vinnetuovou sestrou. Chvíľu trvalo, kým si uvedomil, že je už hore a pri zmysloch.

V kempingovom tábore zostali Royovci úplne sami. Nikde nikto. Iba nesmierne, závratné ticho. Všade naokolo stáli opustené Trabanty. Kolóna prázdnych áut sa na mnohých miestach tiahla až desiatky kilometrov k hraniciam, kde 27. júna prestrihli ostnatý drôt. Zvonku doliehalo štebotanie vtákov, ktorým to všetko bolo jedno. Na dováľanej tráve ležali pohodené východonemecké výrobky, no o tie Martin nemal záujem. Napriek osamotenosti sa ho zmocňovala eufória. Rodičia sa rozhádali, čo ďalej a rozhodli sa baliť. Martin vykročil k opustenému bazénu. Vietor nehvízdal, ani psy neštekali. Niečo sa definitívne zmenilo. Hoci politike vôbec nerozumel, došlo mu, že takto sa odohrávajú dejiny, a zároveň cítil, že sa hmatateľne a neúprosne končí jeho detstvo.

Keď teraz prechádzal zo Slovenska do Maďarska, iba podľa tabúľ s názvami dedín zistil, že sa už nachádza v inej krajine. Hranica mala v sebe čosi zo sna – prekročil ju a zistil, že sa nič nezmenilo, a predsa sa zmenilo všetko.

 

Born 1976 in Bratislava, Slovakia, Michal Hvorecký is the author of seven books of fiction that have been translated into five languages (German, Italian, Czech, Bulgarian and Polish). He studied art history in Nitra and was a fellow at the International Writing Program at the University of Iowa. He works at the Goethe Institute in Bratislava and is a contributor on culture and politics to various daily papers and magazines in Slovakia and Germany. He lives with his family in Bratislava.

Tags

fictionMichal HvoreckýRabeya JalilSlovak

Share on

  • Facebook
  • Twitter
  • Pinterest
  • Google +
  • LinkedIn
  • Email
Previous articleLockets
Next articleThe End of Childhood

You may also like

Billy Luck

To the Depths

Dearly Departed

Ad

In the Magazine

A Word from the Editor

Don’t cry like a girl. Be a (wo)man.

Why holding up the women in our lives can help build a nation, in place of tearing it down.

Literature

This House is an African House

"This house is an African house./ This your body is an African woman’s body..." By Kadija Sesay.

Literature

Shoots

"Sapling legs bend smoothly, power foot in place,/ her back, parallel to solid ground,/ makes her torso a table of support..." By Kadija Sesay.

Literature

A Dry Season Doctor in West Africa

"She presses her toes together. I will never marry, she says. Jamais dans cette vie! Where can I find a man like you?" By...

In the Issue

Property of a Sorceress

"She died under mango trees, under kola nut/ and avocado trees, her nose pressed to their roots,/ her hands buried in dead leaves, her...

Literature

What Took Us to War

"What took us to war has again begun,/ and what took us to war/ has opened its wide mouth/ again to confuse us." By...

Literature

Sometimes, I Close My Eyes

"sometimes, this is the way of the world,/ the simple, ordinary world, where things are/ sometimes too ordinary to matter. Sometimes,/ I close my...

Literature

Quarter to War

"The footfalls fading from the streets/ The trees departing from the avenues/ The sweat evaporating from the skin..." By Jumoke Verissimo.

Literature

Transgendered

"Lagos is a chronicle of liquid geographies/ Swimming on every tongue..." By Jumoke Verissimo.

Fiction

Sketches of my Mother

"The mother of my memories was elegant. She would not step out of the house without her trademark red lipstick and perfect hair. She...

Fiction

The Way of Meat

"Every day—any day—any one of us could be picked out for any reason, and we would be... We’d part like hair, pushing into the...

Fiction

Between Two Worlds

"Ursula spotted the three black students immediately. Everyone did. They could not be missed because they kept to themselves and apart from the rest...."...

Essays

Talking Gender

"In fact it is often through the uninformed use of such words that language becomes a tool in perpetuating sexism and violence against women...

Essays

Unmasking Female Circumcision

"Though the origins of the practice are unknown, many medical historians believe that FGM dates back to at least 2,000 years." Gimel Samera looks...

Essays

Not Just A Phase

"...in the workplace, a person can practically be forced out of their job by discrimination, taking numerous days off for fear of their physical...

Essays

The Birth of Bigotry

"The psychology of prejudice demands that we are each our own moral police". Maria Amir on the roots of bigotry and intolerance.

Fiction

The Score

"The person on the floor was unmistakeably dead. It looked like a woman; she couldn’t be sure yet..." By Hawa Jande Golakai.

More Stories

The End of Childhood

Story of the Week (November 20), excerpted from Michal Hvorecký’s novel ‘Danube in America’. Translated from Slovak by Eva Hudecová and Mark Lencho.

Back to top
One last love letter...

April 24, 2021

It has taken us some time and patience to come to this decision. TMS would not have seen the success that it did without our readers and the tireless team that ran the magazine for the better part of eight years.

But… all good things must come to an end, especially when we look at the ever-expanding art and literary landscape in Pakistan, the country of the magazine’s birth.

We are amazed and proud of what the next generation of creators are working with, the themes they are featuring, and their inclusivity in the diversity of voices they are publishing. When TMS began, this was the world we envisioned…

Though the magazine has closed and our submissions shuttered, this website will remain open for the foreseeable future as an archive of the great work we published and the astounding collection of diverse voices we were privileged to feature.

If, however, someone is interested in picking up the baton, please email Maryam Piracha, the editor, at maryamp@themissingslate.com.

Farewell, fam! It’s been quite a ride.

Read previous post:
Spotlight Artist: Maikel Pérez interview in Spanish

Noah Klein's interview with Maikel Pérez in the original Spanish.

Close